Cena textílií
5 eur za tričko. Čo skrýva táto cena?
Predstavte si situáciu – prídete do obchodu, prezriete regály s oblečením a z toho s veľkým nápisom ZĽAVA sa na vás usmeje pekné milené tričko príjemného materiálu na omak. Skúsite, padne ako uliate, preto rovno zamierite k pokladni (prípadne ešte čosi poskúšate a prihodíte) a spokojne odchádzate.
Ak patríte do tejto skupiny ľudí, vedzte, že je to bežná prax – takmer každý z nás to robil či robí. Je však v poriadku zamyslieť sa nad tým, ako vznikla táto suma a zvážiť, či chcete byť naďalej súčasťou „bežnej praxe“ alebo pokročíte ďalej.
Jedno tričko za cenu 3 chlebov zo supermarketu a dvoch (pravdepodobne necelých) kváskových z biopotravín. Ako vznikla táto cena? Ako je možné, že toto tričko je tak lacné a vy si ho môžete kúpiť za pár drobných? Nazrime spoločne pod pokrievku tejto nie príliš záhadnej záhade.
Zdroj: www.unsplash.com
Tričko s cestovateľským denníkom
Na to, aby ste si mohli toto tričko kúpiť v obchode, musí si odžiť svoj príbeh. Proces vzniku nášho trička, ale aj akéhokoľvek iného kúsku odevu, je nasledovný:
Materiál – je potreba ho:
- vypestovať od semienka (bavlna, ľan, konope) – starať sa o rastliny, polievať, po vyrastení ich zozbierať a spracovať, teda vytvoriť z nich textíliu, nafarbiť/potlačiť,
- získať od zvierat (hodváb, vlna, kašmír…) a spracovať, príp. nafarbiť,
- vyrobiť (syntetické tkaniny ako napr. polyester, elastan, akryl,…).
Na jeho získanie je potrebné zaplatiť každú fázu procesu – zaplatiť toho, kto sadí, pestuje, chová, spracováva, farbí, vyrába, ale aj prepravuje materiál do fabrík.
Návrh a výroba oblečenia – oblečenie je treba navrhnúť, vytvoriť makety a zhotoviť. Zaplatiť ale okrem pracovníkov a materiálu treba aj priestory, energie, ďalší potrebný materiál a finálne balenie.
Preprava – cestuje nielen materiál, ale i hotové odevy. Tie putujú do skladov a z nich do jednotlivých obchodov. Oblečenie v obchodoch má za sebou mnoho zážitkov a precestovaných kilometrov.
Zdroj: www.pixabay.com
Z toho vyplýva, že…
...takýchto tričiek sa vyrobilo obrovské množstvo, len „vďaka tomu“ môže naše tričko T stáť iba 5 eur. Predajca si môže dovoliť predávať za takúto sumu, nakoľko objemy predajov má vysoké.
...niekde sa muselo „ušetriť“. Ako to? Reálna cena látky by nám po sčítaní všetkých položiek vyšla s určitosťou vyššia ako 5 eur, a to sme ešte ani nezapočítali maržu predajcu. Ak chce predajca ponúkať tričko za 5 eur, niekde v našom výrobnom procese sa muselo ubrať – nízka cena odevu mohla vzniknúť len „vďaka“ znižovaniu cien nákladov.
Kde sa najčastejšie môže „ukrajovať“? Nekvalitné materiály, lacná pracovná sila, zlé pracovné podmienky, nízke platy, dlhá pracovná doba či detská práca (tú vykonáva približne 170 miliónov detí po celom svete). Nízka cena je vždy na úkor niečoho/niekoho.
„Zaujímavé je, že negatívne dopady pre nás ľudí či pre našu planétu si v prípade nákupu lacných vecí často vôbec neuvedomujeme. Neprejavia sa totiž hneď, preto máme pocit, že neexistujú. Kúpite si lacné tričko a „nič sa nestane“, lenže ono sa často stane alebo sa už stalo.“
Cestu obyčajného bavlneného trička pekne vysvetľuje aj nasledujúce TED-Ed video:
A ešte z toho vyplýva, že…
...sme to my, kupujúci, ktorí máme moc. Moc rozhodnúť sa, čo chceme nosiť na svojom tele a do čoho investujeme svoje peniaze, ktoré takisto nepadajú len tak z neba. Byť šetrný nadobúda už v dnešnej dobe aj ďalšie významy ako len minúť zo svojej peňaženky čo najmenej. Je to aj o šetrnosti k prírode a k svojmu okoliu – byť ohľaduplný a nezaťažovať zbytočne svojou spotrebou životné prostredie. A aj o šetrnosti k sebe a svojej pokožke – zbytočne sa neobklopovať tým, čo nášmu zdraviu môže škodiť. Máme teda na výber:
- Môžeme nakupovať lacné a menej kvalitné veci, ktoré nám pravdepodobne vydržia kratšie. Občas stratia tvar alebo sa sperú po niekoľkých opraniach. Nemáme u nich istotu, že neobsahujú nič škodlivé a že každý, kto sa podieľal na ich výrobe, dostal riadne zaplatené a pracoval vo vhodných podmienkach.
- Alebo môžeme ísť cestou kvalitných vecí, ktoré stoja viac. Nikde sa v procese ich výroby „neukrajovalo“. A to je dobre.
Poznámka: drahší vždy neznamená kvalitný a dobrý pre nás a planétu. Pokojne totiž môžete platiť len za značku.
„V MiLENA ORGANIC chceme podporovať textílie s jasným príbehom ich vzniku. Kvalitnejšie a o kúsok drahšie, lebo kvalitný a lacný zároveň neexistuje. Naším cieľom je ponúkať materiály, ktoré v čo najmenšej miere zaťažujú životné prostredie – a teda i prostredie, v ktorom my sami žijeme. Myslíme si, že nie je možné donekonečna pokračovať v takých objemoch výroby textilu, ako je tomu doteraz.“
Do módy ide kruh, nie čiara
Masové nakupovanie pomaly vychádza z módy a nebudeme klamať, my sa tomuto trendu veľmi tešíme. Lineárne hospodárstvo (výroba, nákup, používanie a vyhodenie) dopĺňa v stále väčšej miere cirkulárne hospodárstvo. Jeho hlavnou myšlienkou je opätovné používanie surovín a ich udržanie v cykle. Výrobky sú kvalitnejšie, majú dlhšiu životnosť, nie je potreba toľko nakupovať, vyhadzovať a striedať. Prečo ide do módy kruh a nie čiara?
→ Čísla:
-
World Economic Forum označil módny priemysel s celým svojím dodávateľským reťazcom za tretieho najväčšieho znečisťovateľa planéty (po potravinách a stavebníctve), ktorý je zodpovedný za 5 % svetových emisií skleníkových plynov.
-
Podľa Circular Fibers Initiative dosiahli v roku 2015 emisie skleníkových plynov z výroby textilu celosvetovo až 1,2 miliardy ton CO2 – viac ako emisie všetkých medzinárodných letov a námornej dopravy dohromady.
-
Možno vás prekvapí, že spomedzi všetkých fáz výroby odevov je za emisie najviac zodpovedná práve výroba vlákien (približne dve tretiny).
-
Odhaduje sa, že textilná výroba prispieva približne 20 % ku globálnemu znečisteniu vody. Hlavnými vinníkmi sú farbenie a konečná úprava odevov.
-
Pri praní syntetických látok sa do oceánov ročne uvoľní približne 0,5 milióna ton mikrovlákien.
-
Predpokladá sa, že do roku 2030 vzrastie množstvo predaných odevov celosvetovo o 63 %, z dnešných 62 miliónov ton na 102 miliónov ton. V roku 2050 sa odhaduje toto číslo na trojnásobok dnešného, teda cca 160 miliónov ton.
Zdroj: www.pexels.com
Výhody látky z udržateľných zdrojov
Jedným z hlavných benefitov udržateľnej látky je to, že ide o kvalitnú poctivú tkaninu s dlhou životnosťou a veľakrát i nadčasovým designom. Poďme si to však zhrnúť – čo všetko získate okrem kvality a estetickosti látky? Máte istotu, že:
-
ide o prírodný materiál, ktorý neobsahuje zdraviu škodlivé látky – je to „zdravá“ látka, ktorá je šetrná k vašej pokožke a môžete ju po doslúžení jednoducho skompostovať,
-
pri výrobe sa dbá na dodržiavanie ekologickej, sociálnej a ekonomickej udržateľnosti,
-
každá časť výrobného procesu (od pestovania, spracovania, farbenia až po potlač či balenie) je v súlade s princípmi udržateľnosti,
-
vznikla vo férových a etických podmienkach – nevyrobilo ju dieťa ani žena počas 16-hodinovej šichty, pracovníci a pracovníčky dostali férovo zaplatené, nepracovali v zlých pracovných podmienkach.
Zdroj: www.pexels.com
Po malých krôčikoch k udržateľnejšiemu obliekaniu
Ak sa vám zapáčil koncept udržateľnosti, máme pre vás pár tipov, ako ho rovno uviesť do praxe. Ako na to?
-
Nemusíte svet prevracať hore nohami. Nie je cieľom byť 100-percentný. Ani vyhádzať celú skriňu – to najudržateľnejšie oblečenie je to, čo už vlastníte, preto si ho nechajte a s láskou ho noste. Ak máte kúsky, ktoré vám ležia v skrini už dlhšiu dobu, predajte ich alebo darujte na dobrú vec.
-
Zaujímajte sa o to, čo všetko si látka/kus odevu zažilo predtým, ako si ho vezmete domov. Pomôcť sa zorientovať v tom, či je látka alebo oblečenie udržateľné, vám môžu certifikáty ako napr. GOTS* (Global Organic Textile Standard), Fair Trade** či Fair Wear***.
-
Menšie množstvo naozaj kvalitných kúskov zo „zdravých“ materiálov vám prinesie väčšiu spokojnosť a pohodu ako šatník plný lacných vecí. Prisaháme. Každá vec (oblečenie nevynímajúc) totiž potrebuje svoju starostlivosť a svoje miesto. Menej vecí = menej starostí.
Zdroj: www.pixabay.com
-
Veľmi efektívny je šatník zložený z kvalitných kúskov, ktoré nám dlho vydržia a dajú sa jednoducho kombinovať. Samozrejme platí, čo sme zmenili vyššie – nevyhadzujte bezhlavo staré veci a nekupujte hneď nový kapsulový šatník. Pekne pomaly a postupne. Cieľom je začať si uvedomovať svoje rozhodnutia a impulzívne nakupovanie na základe nízkych cien pomaličky meniť za zodpovednejšiu spotrebu.
-
Ak sa rozhodnete spomaliť čo i len o malý kúsok, vaša snaha sa zakaždým zaráta. Na to nezabudnite. Na prvý pohľad možno malá zmena, avšak nenechajte sa pomýliť – prírode sa určite uľaví. Vašou zodpovednejšou spotrebou teda chránite nielen planétu, ale i seba a svoje okolie.
-
A na koniec to najdôležitejšie – nemajte výčitky z toho, ako ste žili doteraz. Minulosť má každý z nás, dôležité je to, čo môžeme zmeniť v budúcnosti.
» Tip: Pri rozhodovaní o kúpe vám môže pomôcť aj cena za nosenie (CPW – cost per wear). Tričko za 30 eur tak vo výsledku môže byť „lacnejšie“ ako to za 5 eur. Ako je to možné?
cena za jedno nosenie = cena/počet nosení
Ak si kúpite tričko za 30 eur a naozaj ho vynosíte dlhú dobu, cena za jedno nosenie bude príjemne nízka. Ak si kúpite tričko za 5 eur, ale oblečiete si ho dohromady 10-krát (lebo stratí tvar, vybledne alebo vám ho práčka „skrúti“), platíte 0,5 eura za jedno nosenie. A to nie je úplne málo.
Tento ukazovateľ vám pomôže vidieť reálnu hodnotu a využiteľnosť akéhokoľvek kúsku oblečenia či obuvi, ktorý máte doma. Tak isto však môžete počet nosení odhadnúť a svoje budúce nákupy si vďaka tomu tak trochu prepočítať.
* * *
*GOTS je certifikácia uznávaná na celom svete, označuje najvyšší štandard vo výrobe, spracovaní a potlači textilu. Garantuje splnenie tých najvyšších ekologických požiadavkov. Organické textílie vznikajú z plodín pestovaných bez pesticídov či herbicídov a neobsahujú žiadne toxické či alergénne látky. Farbiarne, ktoré majú certifikát GOTS, majú vlastné čističky vôd. Okrem ekológie sa pri tomto certifikáte prihliada aj na sociálne kritériá – každý, kto bol súčasťou výrobného procesu a prepravy látok pracoval vo vhodných podmienkach a bol patrične odmenený za svoju prácu.
**Fair Trade označuje obchod založený na partnerstve, naplnenie ekonomických, ekologických a sociálnych štandardov. Certifikácia zaručuje rešpektovanie etických princípov pri priemyselnej výrobe oblečenia, hlavne v krajinách tretieho sveta (dodržiavanie minimálnej mzdy, bezpečné a zdravé pracovné prostredie, stanovenie maximálnej pracovnej doby, zákaz detskej práce, vylúčenie diskriminácie…). Práca má prebiehať na základne slobodnej vôle pracovníka.
***Fair Wear je certifikácia neziskovej organizácie Fair Wear Foundation, ktorá overuje a zlepšuje podmienky na pracovisku pre zamestnancov v textilnom priemysle. Táto organizácia spolupracuje s odevnými značkami, továrňami, odbormi, nevládnymi organizáciami a niekedy i s vládami v 11 krajinách Európy, Ázie a Afriky (Bangladéš, Čína, India, Indonézia, Turecko, Bulharsko, Macedónsko, Rumunsko, Tunisko, Vietnam a Myanmar).
Zdroje
https://www3.weforum.org/docs/WEF_Net_Zero_Challenge_The_Supply_Chain_Opportunity_2021.pdf
https://www.climatecouncil.org.au/resources/fast-fashion-climate-change/
https://www.fairtrade.net/standard/textile
https://fairtrade-slovensko.sk/fairtrade-2/co-je-fairtrade/
https://www.theguardian.com/business/2018/dec/29/fast-fashion-giving-way-sustainable-wardrobe
https://cleanclothes.org/climate-change
https://labs.theguardian.com/unicef-child-labour/
-sm-